Tá je náročná na zvládnutie. Ako sa mám vcítiť do kože manžela, keď ho už 500x pýtam jedno a to isté a on zabudne.
A taký je život. Treba sa nám veru učiť pokore, veď ani ja nie som dokonalá. Asi keby som si tu moju nedokonalosť pripomenula práve v momente hnevu na mažela, tak by ma to trochu mohlo uzemniť a utlmiť hnev.
Rada by som bola empatická a empatickejšia hlavne k mojím najbližším. Snáď by som bola spokojnejšia, menej podráždená a určite sympatickejšia. Asi by som hľadala a videla to pozitívne, bola by som citlivejšia a spolusúcitnejšia v smútku druhých…. a možno aj praktickejšia a odvážnejšia. Ach veru, byť tak menej orientovaná na seba a viac hľadieť na druhých.
Ako dobre dnes vyzerám, ale čo si to ona obliekla? Veď už je na to stará, snáď sa ani do zrkadla nepozrela…. aaa STOP. Ešte raz.
Ako dobre vyzerám, táto moja vyšívaná sukňa….iba ja mám takú, a tak mi pristane. Ale ona, fúúúha. Ona sa musí cítiť mlado. Ako dobre, že sú aj takýto odvážni ľudia. Dúfam, že aj ja v jej veku sa budem cítiť mlado a atraktívne.
Takto to skúsim tento mesiac….a tú sukňu si oblečiem.